|
Frank Wedekind napísal koncom 19. storočia hru, ktorá ďaleko predbehla dobu. Hlavnou témou hry je dospievanie mladých ľudí. Ľudská sexualita, jej jedinečnosť a neopakovateľnosť v každom človeku, sú pre autora neuralgickým bodom, kde každý stretáva sám seba. Neporozumenie sveta okolo nás svetu, ktorý je v nás vedie zavše aj k tragickým udalostiam. Je paradoxné, že sa aj viac ako po storočí ťažko vyrovnávame s ľudským životom v tele. Chrám našej duše je často miestom najväčších nedorozumení.
Inscenácia je určená najmä mladým a tým, ktorí im túžia rozumieť.
|
Ako by asi vyzerala Shakespearova známa komédia dnes? Zmenili sa hodnoty, v našom svete miznú čistinky aj lesy a láska je tovar, ktorý sa dá vyčísliť. Hodnoty sa nielen zdanlivo, ale aj reálne posúvajú. Napriek tomu, že tvorcovia inscenačnú fikciu posunuli smerom k našej súčasnosti, veria, že Amor nedrieme odkopnutý niekde na smetisku, ale roznecuje v nás novú túžbu po láske. Prahneme rovnako ako pred štyristo rokmi po bezvýznamnej iracionálnej biochemickej reakcii, ktorá sa podobá stavu, keď človek zje väčšie množstvo čokolády...
Nevieme bez nej žiť, sme predsa ľudia.
|
|
Chorvátsky dramatik s nadhľadom sebe vlastným odhaľuje v humorných i vážnych životných situáciách mužské šablóny správania. Témou je mu narcistné „mačovstvo“, večne komplikovaný vzťah syna s otcom, mafiánske lavírovanie na hranici sebaúcty, žiarlivosť, ale aj staroba. Odkrýva mužskú pravú prirodzenosť, ktorá je takmer vždy sebastredná, pyšná, mysliaca len na seba. Zrkadlo nie je krivé, ale skôr obraz dnešného muža v ňom.
|
|
Ženy dokážu rovnakou intenzitou milovať i nenávidieť, dopriať si navzájom, ale aj nenáležite žiarliť na úspech tej druhej. M. Gavran sa zamýšľa, či je priateľstvo vôbec kódom ženských vzájomných medziľudských vzťahov. Dobrosrdečne, no s citom pre realitu sa dotýka ženského sveta lásky, ktorý je pre ženu jediným možným svetom.
|
|
Jeden z klasikov politickej ekonómie povedal, že "kde končí kapitál, nastupuje bankrot...".
Často ju počúvame v dnešných časoch svetovej hospodárskej krízy, z ktorej sa stala výhodná psychologická „mantra“. Neustále vyvoláva v našich životoch nové vlny strachu a neistoty, tie nás ochromujú a neraz vedú aj k zúfalstvu. Slávna klasická ruská komédia A. N. Ostrovského Bankrot je síce zasadená do kupeckého prostredia 19. storočia cárskeho Ruska, ale svojim dramatickým príbehom, situáciami a postavami nepôsobí ako niečo dávno minulé, naopak, ako nám všetkým dôverne známe. Mladých dravcov, ktorí sa dnes pachtia za bohatstvom aj cez mŕtvoly a nerešpektujú žiadne morálne zásady, je aj dnes neúrekom. Bravúrne komediálne situácie a precízne vykreslené charaktery Ostrovského postáv sú zárukou kvalitného divadelného zážitku.
|
|
 Rodinné kalkulácie ženy obchodníka Bučinského úplne prevráti príchod mladej dievčiny. Skomplikuje vzťahy v láske i v rodine - síce proti pôvodným ženiným predpokladom. Než sa dospeje k rozuzleniu sme svedkami vážnych konfliktov i úsmevných situácií – ako obyčajne sú to problémy s láskou, majetkom i vytúženými snami, ktoré život prináša.
|
|
|
|
|
Repertoár
